Slováci, ste pripravení na ďalší cenový šok? Čo sa naozaj deje s vašimi peniazmi, keď ceny letia hore?

Téma inflácie sa na Slovensku stala horúcou témou diskusií pri každom nákupe, pri každej platbe účtov, ba dokonca aj pri obyčajnej káve. Hoci sme si už zvykli na mierne zvýšenie cien, nedávne udalosti na svetových trhoch, najmä prudký nárast cien ropy kvôli napätému konfliktu v Iráne, nám opäť pripomínajú krehkosť našej ekonomiky. Ale je naozaj rast cien len o tom, či je ropa drahšia alebo lacnejšia? Alebo za tým stoja zložitejšie mechanizmy, ktoré sa dotýkajú priamo vášho vrecka? Predstavte si, že s vami dnes hovorí človek, ktorý má kľúče od tajomstiev centrálnych bánk a vie, ako ovplyvniť to, koľko si za svoje peniaze kúpite. Jan Kubiško, renomovaný ekonóm a stratég, nám v exkluzívnom rozhovore odhalil, aké scenáre by viedli k tomu, že by Slovenská národná banka (NBS) musela konať a aké sú reálne šance, že infláciu dokážeme udržať na uzde – blízko tej čarovnej hranice troch percent. Pripravte sa, pretože to, čo sa dozviete, vám možno zmení pohľad na to, ako funguje svet peňazí.

Je ropa naozaj vinník? Alebo len zásterka pre skutočné problémy?

Keď počujete o náraste cien, automaticky si predstavíte plnú nádrž pri drahšom tankovaní, prípadne zdraženie dopravy, ktoré sa premietne do cien takmer všetkého. A áno, ropa je jedným z najsilnejších globálnych spúšťačov inflačných tlakov. Vojnový konflikt v Iráne, ktorý spôsobil skokový nárast cien ropy na svetových trhoch, je toho jasným príkladom. Vyššie ceny ropy znamenajú drahšie palivo, čo priamo ovplyvňuje náklady na prepravu tovarov. Tieto zvýšené náklady sa následne premietnu do finálnych cien produktov a služieb, ktoré kupujeme každý deň. Zdanlivo jednoduchý reťazec, však? Ale Jan Kubiško nám naznačuje, že realita je oveľa komplexnejšia.

„Konflikt v Iráne je len jedným z mnohých faktorov, ktoré môžu destabilizovať svetové trhy a spôsobiť rast cien. Samotná cena ropy je ovplyvnená mnohými premennými – od geopolitickej situácie, cez ponuku a dopyt, až po špekulácie na finančných trhoch. V tomto konkrétnom prípade sme videli rýchlu reakciu trhov, ktorá sa okamžite odrazila na cenách pohonných hmôt,“ vysvetľuje Kubiško. Jeho slová však akoby naznačovali, že toto je len špička ľadovca. Pýtať sa, či je ropa vinník, je preto príliš zjednodušujúce. Skutočným problémom môže byť skôr to, ako na tieto externé šoky reaguje naša domáca ekonomika a aké silné sú naše obranné mechanizmy.

Kedy NBS zatlačí na brzdy? Tieto signály by ste nemali ignorovať!

Čo by teda presne muselo nastať, aby sa Slovenská národná banka (NBS) rozhodla zasiahnuť a ochrániť našu kúpnu silu? Nie je to len o sledovaní jedného čísla. Centrálni bankári analyzujú obrovské množstvo dát, od inflačných očakávaní domácností a firiem, cez vývoj miezd, až po celkovú ekonomickú aktivitu. Keď sa hovorí o udržaní inflácie blízko troch percent, ide o cieľ, ktorý je nastavený pre dlhodobú stabilitu. Ak sa inflácia od tohto cieľa výraznejšie odchýli, NBS má k dispozícii nástroje na jej usmernenie.

„NBS sleduje predovšetkým vývoj inflačných očakávaní a ich zakotvenie. Ak by sme videli, že ľudia a firmy začnú očakávať dlhodobo vyššiu infláciu, a tomu by prispôsobili svoje cenové a mzdové rozhodnutia, to by bol silný signál na reakciu. Okrem toho analyzujeme aj dynamiku domáceho dopytu, vývoj cien v kľúčových sektoroch, ako je energetika a potraviny, a taktiež globálne inflačné trendy,“ uvádza Kubiško. Jeho slová naznačujú, že rozhodnutie o intervencii nie je impulzívne, ale výsledkom dôkladnej analýzy.

Čo teda konkrétne znamená „výraznejšie odchýlenie sa od cieľa“? V prípade Slovenska, rovnako ako v celej eurozóne, sa cieľom ECB (Európskej centrálnej banky), ktorej je NBS súčasťou, udržiavať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. „Tri percentá“ v kontexte Kubiškovho vyjadrenia by teda znamenali, že inflácia by musela prekročiť cieľovú hranicu, ale stále by bola v prijateľnom, hoci vyššom pásme. Alarmujúcim signálom by však bol rast inflácie, ktorý by naznačoval, že sa vymyká spod kontroly a hrozí jeho trvalé zakotvenie na oveľa vyšších úrovniach. V takom prípade by NBS mohla reagovať zvyšovaním úrokových sadzieb, čím by sa zdražili úvery a spomalila by sa ekonomická aktivita, čo by malo viesť k zníženiu inflačných tlakov. Je to však vždy balansovanie na hrane – príliš drastické opatrenia by mohli uškodiť rastu ekonomiky.

Máme skutočne na to, aby sme infláciu udržali na uzde? Alebo je to len zbožné prianie?

Pohľad Jana Kubišku na možnosti udržať infláciu blízko troch percent je realistický, no zároveň neskrýva výzvy. Slovenská ekonomika je do veľkej miery otvorená voči vonkajším vplyvom, čo znamená, že globálne udalosti majú na nás priamy a často aj silný dopad. Nielen ceny energií, ale aj ceny potravín, surovín a medziproduktov, ktoré dovážame, môžu spôsobovať inflačné tlaky.

„Naša schopnosť udržať infláciu na nízkej úrovni závisí od kombinácie viacerých faktorov. Jedným z nich je efektívna menová politika ECB, ale rovnako dôležitá je aj fiškálna disciplína štátu a zodpovedné správanie sa firiem a domácností. Ak sa nám podarí udržať pod kontrolou rozpočtové deficity a dlh, vytvoríme lepší priestor na stabilizáciu cien. Zároveň je kľúčové, aby firmy nezneužívali inflačné očakávania na neprimerané zvyšovanie cien,“ zdôrazňuje Kubiško. Jeho slová naznačujú, že boj s infláciou nie je len v rukách centrálnej banky, ale je to kolektívna zodpovednosť celej spoločnosti.

Čo to znamená pre vás ako bežného občana? Znamená to, že vaše vnímanie inflácie a vaše rozhodnutia ako spotrebiteľa a investora majú tiež vplyv. Ak ste informovaní o rizikách a robíte racionálne rozhodnutia, prispievate k celkovej stabilite. Napríklad, ak nedokážete bezhlavo reagovať na každý nárast cien a porovnávate si ponuky, pomáhate tým udržiavať konkurenciu na trhu. Obdobne, ak firmy nepremietajú každý rast nákladov automaticky do cien, ale hľadajú úspory a efektívnejšie riešenia, pomáhajú tlmiť inflačné šoky.

Aký je skutočný dopad konfliktov na Blízkom východe na váš tanier?

Vráťme sa k spúšťaču nášho rozhovoru – konfliktu v Iráne. Ako presne sa odrazia geopolitické otrasy na Blízkom východe na vašej každodennej strave? Okrem spomínaného rastu cien pohonných hmôt, ktorý ovplyvňuje dopravu potravinárskych produktov, existujú aj iné, menej zjavné väzby.

„Mnohé krajiny v regióne Blízkeho východu sú významnými producentmi alebo tranzitnými krajinami pre určité komodity. Ak dôjde k narušeniu dodávok v dôsledku konfliktu, môže to ovplyvniť globálne ceny nielen ropy, ale aj iných surovín. Taktiež ceny hnojív, ktoré sú kľúčové pre poľnohospodárstvo, sú často naviazané na ceny energií, a teda aj na ceny ropy,“ vysvetľuje Kubiško. Toto znamená, že aj keď priamo nesledujete správy z Iránu, cenovky v supermarketoch môžu odrážať udalosti, ktoré sa odohrali tisíce kilometrov ďaleko.

Zvýšené náklady na hnojivá sa premietnu do nákladov na produkciu základných plodín, ako sú obilie, kukurica či zelenina. Tieto náklady sa potom prenesú na farmárov, spracovateľov a napokon k vám ako konečnému spotrebiteľovi. Predstavte si, že ste si kupovali chlieb alebo cestoviny, a zrazu si všimnete, že sú drahšie. Okrem toho, že platíte viac za samotné potraviny, nepriamo prispievate aj k nákladom na dopravu, energiu potrebnú na ich výrobu a spracovanie, a dokonca aj k nákladom na produkciu krmiva pre hydinu či bravčové mäso. Všetko je navzájom prepojené a globálne udalosti, ako je konflikt v Iráne, môžu spôsobiť domino efekt, ktorý zasiahne vaše peňaženku.

Záver: Nebojte sa, ale buďte pripravení! Budúcnosť vašich peňazí závisí od múdrych krokov už dnes.

Rozhovor s Janom Kubiškom nám priniesol nielen pohľad na aktuálnu ekonomickú situáciu, ale aj dôležité ponaučenia do budúcna. Hoci napätá situácia na Blízkom východe a jej vplyv na ceny ropy sú reálnou hrozbou, nie sme bezbranní. Slovenská národná banka má k dispozícii nástroje na reakciu a verejnosť má možnosť svojím zodpovedným správaním prispieť k stabilite. Dôležité je zostať informovaný, sledovať kľúčové ekonomické signály a robiť racionálne rozhodnutia. Budúcnosť vašich financií a vaša kúpna sila nezávisí len od politikov a ekonómov, ale aj od vašich vlastných krokov. Vedomie, že inflácia nie je len o cene ropy, ale o komplexnej súhre domácich a globálnych faktorov, vám dáva silu lepšie sa pripraviť na akékoľvek ekonomické výzvy, ktoré nás čakajú.