Kto v skutočnosti roztáča inflačnú špirálu: Je to vaša peňaženka alebo globálne problémy?

V súčasnom ekonomickom prostredí je slovo "inflácia" všadeprítomné. Hovorí sa o nej v správach, vtipoch aj v každodenných rozhovoroch. Ale vieme skutočne, čo sa pod týmto pojmom skrýva a kto je za jej rastom zodpovedný? Európska centrálna banka (ECB), ktorá má za úlohu udržiavať cenovú stabilitu v eurozóne a chrániť kúpnu silu eura, čelí neľahkej úlohe. Jej hlavným cieľom je zabezpečiť, aby vaše peniaze mali v budúcnosti rovnakú hodnotu ako dnes. No v posledných rokoch sa zdá, že táto misia je čoraz ťažšia. Hlavnou otázkou, ktorá trápi ekonómov aj bežných ľudí, je: Je inflácia poháňaná našou túžbou míňať (dopytom) alebo globálnymi nedostatkami a problémami (ponukou)? Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná a jej pochopenie je kľúčové pre pochopenie toho, kam smeruje naša ekonomika.

Je vaša túžba po novom mobile zodpovedná za rast cien? Príbeh dopytovej inflácie

Predstavte si situáciu: Po dlhých mesiacoch šetrenia si konečne môžete dovoliť ten najnovší smartfón. No nie ste sami. Počas pandémie ste mali viac času na premýšľanie, možno ste ušetrili na dovolenkách a teraz sa vaša chuť míňať jednoducho prebudila. Tí istí ľudia, ktorí boli doteraz opatrní, zrazu chcú nakupovať. Reštaurácie praskajú vo švíkoch, ľudia renovujú byty, kupujú nové autá. Tento náhly nárast dopytu po tovaroch a službách, keď "veľa peňazí naháňa málo tovaru", je klasickým príkladom dopytovej inflácie. Firmy si všimnú, že ich produkty sa predávajú ako horúce rožky, a tak prirodzene zdvihnú ceny. Prečo by aj nie? Ak sú ľudia ochotní zaplatiť viac, prečo by sa o tieto peniaze delili? Historicky boli obdobia silného ekonomického rastu a rastúcich platov často spojené práve s dopytovou infláciou. V takýchto časoch sa zdá, že ekonomika doslova prekypuje aktivitou a energia spotrebiteľov je hlavným hybným motorom.

Keď chýbajú čipy a lodná doprava kolabuje: Skrytá ruka ponukovej inflácie

Ale čo ak nie je problém len v tom, že ľudia chcú míňať? Čo ak sa na pultoch predajní jednoducho objaví menej tovaru? Tu prichádza na rad ponuková inflácia. Predstavte si, že ste výrobca automobilov. Zrazu vám začnú chýbať kľúčové komponenty, napríklad polovodičové čipy, bez ktorých sa moderné auto nezaobíde. Tieto čipy sa vyrábajú v obmedzenom počte fabrík po celom svete. A čo sa stane, keď dopyt po čipoch prudko stúpne, napríklad kvôli rastúcej výrobe elektroniky, a ponuka zostáva rovnaká alebo dokonca klesá? Ceny čipov rastú. To isté platí pre mnohé iné suroviny, od dreva po kovy, a dokonca aj pre náklady na dopravu. Globálne dodávateľské reťazce, ktoré sme dlhé roky považovali za samozrejmé a stabilné, sa ukázali byť krehké. Pandémia spôsobila zatvorenie tovární, obmedzenia v doprave a nedostatok pracovnej sily. Následkom toho je, že tovar sa k nám dostáva s oneskorením, je drahší na výrobu aj na prepravu, a teda aj jeho konečná cena pre spotrebiteľa je vyššia. V tomto prípade nie je problém vo vašej peňaženke, ale v tom, že výrobcovia jednoducho nemôžu vyrobiť a dodať toľko tovaru, koľko by si trh prial, za pôvodné ceny.

ECB v dileme: Ako skrotiť beštiu, keď nevieme, kto ju kŕmi?

Pre ECB je rozlíšenie medzi dopytovou a ponukovou infláciou zásadné. Ak je inflácia primárne poháňaná dopytom, centrálna banka môže použiť svoje tradičné nástroje, ako je zvyšovanie úrokových sadzieb. Vyššie úrokové sadzby zdražia pôžičky, čo by malo odradiť firmy aj jednotlivcov od míňania, a tým znížiť celkový dopyt. Ak sa však inflácia zakladá na ponukových šokoch, zvyšovanie úrokových sadzieb je oveľa menej účinné. Vlastne by to mohlo situáciu aj zhoršiť, pretože by to ešte viac zdražilo výrobu a investície, čím by sa ponukové problémy ešte prehĺbili. Predstavte si, že sa snažíte uhasiť oheň polievaním benzínom. Riešenie musí byť iné. V takomto prípade by sa mala centrálna banka skôr zamerať na riešenie konkrétnych problémov v dodávateľských reťazcoch, ale to sú kroky, ktoré zvyčajne patria skôr do kompetencie vlád a medzinárodných organizácií.

Počúvajú nás firmy? Čo si myslia tí, ktorí ceny reálne tvoria

Aby sme pochopili, ako sa inflácia vníma v praxi, je dôležité pozrieť sa na pohľad samotných firiem. Sú to práve ony, ktoré denne čelia rozhodnutiam o cenotvorbe. Prieskumy medzi firmami odhaľujú zaujímavé pohľady. Niektoré firmy hlásia, že rastúce ceny surovín a energií ich nútia zdražovať svoje produkty. Iné zase vidia, že po uvoľnení pandemických obmedzení zákazníci opäť radi míňajú, a tak neváhajú zvýšiť ceny, pretože vedia, že predaj sa nezastaví. A čo je ešte dôležitejšie, firmy sa často sťažujú na nepredvídateľnosť. Je ťažké plánovať, keď neviete, aké budú ceny energií o mesiac, či bude dostatok zamestnancov, alebo či sa vám podarí zabezpečiť potrebné komponenty. Táto neistota vedie k tomu, že firmy sa snažia "poistiť" sa pred budúcimi nákladmi tým, že svoje ceny zvyšujú preventívne. Toto správanie potom vytvára dodatočný inflačný tlak, ktorý môže pretrvávať aj po tom, čo prvotné príčiny pominú.

Budúcnosť je neistá: Môže vôbec niekto predpovedať, čo nás čaká?

Je inflácia len dočasným javom spôsobeným výnimočnými okolnosťami, alebo tu s nami zostane dlhšie? Odpovede na tieto otázky sú zložité a závisia od mnohých faktorov. Vývoj geopolitickej situácie, stabilita globálnych dodávateľských reťazcov, cenové pohyby energií a reakcie centrálnych bánk a vlád – to všetko bude hrať rolu. Mnohí ekonómovia sa domnievajú, že kombinácia oboch faktorov – silného dopytu po niektorých produktoch a súčasne pretrvávajúcich problémov na strane ponuky – vytvára špecifickú a náročnú inflačnú dynamiku. Pre bežného občana to znamená jedno: jeho kúpna sila sa môže naďalej znižovať, ak sa inflácia nepodarí skrotiť. Pochopenie toho, či je hlavným vinníkom vaša vlastná spotreba, alebo globálne problémy mimo vašej kontroly, nám pomáha lepšie sa orientovať v tejto neľahkej ekonomickej situácii a spoločne hľadať efektívne riešenia.